Podnikanie je celkom záhuľ. A niekedy príde aj na to, že sa človek rozhodne pre ukončenie živnosti – ako napríklad vtedy ja. Ja som vlastne úplne normálne obyčajné dievča. Lenže keď som ešte bývala v Česku, našla som si jednu prácu, na ktorú bola potrebná živnosť. A tak som teda neváhala a tú živnosť som si založila. Zaplatila som poplatok tisíc korún. Lenže onedlho som zistila, že mi to podnikanie a tá nová práca nebude zarábať úplne toľko, koľko som si predstavovala. A tiež že platiť mesačný poplatok na zdravotné a sociálne poistenie zhruba šesť tisíc je úplne zbytočné, keď nebudem mať ani takú veľkú výplatu.
A tak som sa ani nie po mesiaci rozhodla živnosť ukončiť. Na úrade si možno mysleli, že som cvok, pretože normálne sa neukončujú živnosti mesiac po založení. Lenže ja som jednoducho mala strach, že by som to nezvládla a tak som radšej živnosť ukončila. Radšej vám ale ani nebudem hovoriť, koľko toho bolo potrebné vybaviť na to, aby som tú živnosť mohla zrušiť. Fakt som musela napísať úplne všade a myslím dokonca poslať aj list. To si už tak veľmi nepamätám. Ale chcem vám povedať, že ak sa už rozhodnete pre živnosť, tak si to dobre rozmyslite.
Potom keby ste chceli živnosť ukončiť ako ja, zbytočne okolo toho budete vybavovať množstvo mailov a papierov a budete mať stres. Ja to napríklad vidím u mamky. Ona je podnikateľka. Lenže podnikatelia jednoducho nikdy nemajú úplne taký istý príjem a ja by som asi ani podnikateľka byť nemohla, na to nemám odvahu. A úprimne obdivujem moju mamku, že podnikateľka je a že to všetko zvláda. Má menšiu cukráreň, ktorú si obľúbilo veľa ľudí a chodí k nej plno zákazníkov – či už na kávu, zákusok, alebo čaj. V lete samozrejme predáva aj výborné domáce zmrzliny. Lepšie zmrzliny ako u nej som nejedla. A na leto je nejaká zmrzlina super, v tých horúčavách sa hodí.