Opäť prichádza jar a nás čaká každoročné jarné upratovanie. Tento rok sa ale bude nielen upratovať ale aj prerábať. Domy totiž tiež potrebujú údržbu. Nie sme z toho príliš nadšený, ale je to predsa potrebné. Ešte že takéto opravy robíme menej často. Náš dom je poschodový a prístup sme riešili formou menšieho schodiska so zábradlím, ktoré končí platformou pred hlavnými dvermi. Priatelia nám pri stavbe odporučili kovové zábradlie. Priznám sa, že sme boli nadšený, pretože v tej dobe to bolo módne a mal ho hádam každý. Dnes si spätne búcham hlavu, akej hlúposti sme sa to dopustili. V návale eufórie z luxusného a štýlového zábradlia ma vôbec nenapadlo, aké dôsledky naše rozhodnutie bude mať.
Nielen že na tú dobu patrili kovové zábradlia k tým drahším. Nebudem mať predsa pred domom tyčky ako stĺpiky na parkovisku. Bolo mi treba vynútiť si ozdobne doplnené zábradlie. O benefitoch všetkých vlniek a kruhov a lupienkov kvetín som sa dozvedela až neskôr, keď bolo potrebné zábradlie premaľovať. Táto vychytávka má totiž muchy v podobe pravidelnej starostlivosti. So šmirgľovým papierom som šúrovala každý mizerný záhyb – zhora dole, zľava – sprava. Myšlienky som pritom mala všelijaké a v duchu som sa smiala ale aj nadávala sama sebe. Po dvojdňovej namáhavej práci som zošmirgľovala aj posledné stopy starého praskajúceho náteru. Ak som si myslela že mám vyhraté, bola som na veľkom omyle.
To bol iba začiatok! Kov bolo treba natrieť. Ako správna ženská som zobrala do ruky pixlu s farbou a štetec a poďho natierať. Asi som niečo robila zle, lebo mi na zábradlí ostávali bublinky vo farbe. Po zaschnutí to bol ideálny priestor na nečistoty a rýchlejšie zošúpanie farby, než by som si chcela pripustiť. Od dizajnového pekného zábradlia to malo ďaleko. Dnes už takú chybu neurobím a rozhodne zvolím bezúdržbový druh zábradlia, na ktorý mi stačí voda a mikrovláknová utierka s ktorom jemne zotriem nečistoty. Moja voľba je jasná. Sedím za PC a s najsladším úsmevom ťukám do vyhľadávača : Nerezové zábradlie exteriér.