Žvást o Erazme

Posted in Anthro blog
27.11.2012 - 00:00
by Clira14

Aj ja som kedysi premýšľala, či ísť na Erazmus… Odradilo ma toho celkom dosť a tak teraz postujem pre tých, ktorým to môže pomôcť rozhodnúť sa, jeden rozhovor. Ku môjmu počudovaniu v ňom nie je všetko tak, akoby som pôvodne čakala a niektoré veci ma aj prekvapili. Vznikol ešte v dobách, keď som nechodila po Bratislave v zimnej bunde. Prepisovania rozhovorov mám celkom plné zuby, takže vlastne aj preto je online až teraz.

Ospravedlňte prosím všetko, čo sa vám na ňom nezdá, nakoľko je úplne amatérsky a čisto informačného charakteru.

…a týmto ďakujem Tine a Erike, ktoré sa na naň nechali prehovoriť. Za to im večná a nehynúca sláva! :)

Otázka číslo jedna – kto ste, kam chodíte do školy, čo vás baví a pokúste sa predstaviť sa. Erika?

E: Ja som Erika, chodím na sociálnu antropológiu, piaty ročník, kam som sa dostala omylom. Dávala som si prihlášku na psychológiu a chcela som strašne študovať sociálnu prácu ale nejako mi to nevyšlo – tam nás nezobrali, lebo brali viac-menej podľa známosti. A na psychológiu nebrali, iba automaticky na antropológiu, tak som skončila omylom na antropológii.
Baví ma čítanie kníh, stretávanie sa s ľuďmi, pozeranie seriálov a práca s deťmi, cestovanie. Tak, to som ja. Tina?

T: Ja som Kristína.. a na antropológiu som sa dostala tým istým procesom ako Erika, čiže úplne neplánovane a nechcene. Ale už som sa pretransformovala, vnútorne – na to, že som rada, že to tak dopadlo. Baví ma byť s mojim frajerom, baví ma šport (všeličo, ale určite nie kolektívne športy – nie také, kde by mi ostatní nadávali, že som drevo…), tiež cestovanie. A teraz ma baví celkom ten Balkán.

Študujete na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave – podľa vás teda Erazmus áno alebo nie – a ak áno, tak prečo a ak nie, tak prečo?

E: Určite áno, podľa mňa. Nemáš čo stratiť, iba získať – tu už je na každom, či získa na osobnostnom raste, kariérnom, jazykovo, alebo či sa chce nejako sociálne zabaviť (to, niektorí tam idú vyslovene iba kvôli párty..)

T: Jednoznačne áno. Ja som ešte nespoznala nikoho, kto by povedal, že nie.

Počula som aj taký názor že Erazmus je naozaj iba pre takých ľudí, čo radi žúrujú a takže je to k ničomu – čo sa týka štúdia… Je to tak?

E: Nie, nie je to tak. Môžeš si tam navoliť úplne iné predmety ako tu, otvoria sa ti oči ako to môže byť a nie je to tu. Z tohto hľadiska je to obohacujúce. Napríklad tam bola zadarmo jazykovka, síce sme tam nechodili, lebo nám to nevyšlo, ale bola tam tá možnosť.

T: Podľa mňa sú to také stereotypy, že sa tam chodí len…. . Tam chodí taká široká škála osobností, že podaktorí z tej izby pomaly ani len nevylezú a niektorí žúrujú od rána do večera. Je to na každom človeku ako to pojme a čo z tých možností využije. A sú tam aj ľudia, ktorí idú na Erazmus kvôli tomu štúdiu.

Skúste teraz povedať detaily toho, čo ste si museli vybaviť a potom toho, kde ste boli.

E: Tak predtým sme si museli podať žiadosť na našej fakulte, ktorá sa podávala do konca januára s tým, že tam bolo treba dodať životopis – v angličtine, motivačný list – prečo práve tá škola a prečo by mali zobrať teba a aké máš prednosti a takéto veci. Potom nejaké jazykové doklady, čo máš (napríklad aj maturitu z angličtiny, aj za to je nejakých 5 bodov). Vyplniť tú klasickú žiadosť a vybrať si školu na ktorú chceš ísť. To bol úplný základ. Potom prebiehalo interview, ktoré nás vynechalo, lebo sme sa z antropológie prihlásili iba my dve, takže nebola konkurencia a brali nás automaticky. Keď by sa nás hlásilo viac, muselo by sa nejako vybrať. A potom naša fakulta posielala papiere Krakowu, Jagelovskej univerzite a musí sa čakať kým oni spätne pošlú potvrdenie o tom, že nás prijímajú + nejaké informácie. Potom nám mali prísť informácie o tom, že sa máme prihlásiť cez nejaký online dotazník, kde sa žiadalo o internát, vypĺňalo sa na ktorý semester ideš…

T: Hlavne treba sledovať čo sa píše na tej stránke, čo sa vyžaduje. Deadliny…

Boli sme teda v Krakowe, Jagelonská univerzita. Oficiálne sme boli prijaté na odbore Židovské štúdiá na historickom ústave a mali sme predmety zo všetkého iného možného asi len nie z toho.

Čo vám to teda dalo, síce ste o tom už niečo povedali..

E:Veľmi, veľmi, veľmi veľa sociálnych kontaktov, veľa kamarátov v celom svete, možnosti cestovať tým pádom, navštevovať ich a taký ten rozhľad a nejaké odstránenie stereotypov – keď si myslíš o moslimoch, že nejedia mäso, pravidelne sa modlia neviem koľko krát denne – tak to nie všetci..
Vyslovene zo školy – u mňa – mala som veľmi dobrý predmet, čo sa týkal tým židovských vecí. A potom som sa veľa dozvedela o meste, históriu mesta.
Všetci, čo boli na Erazme väčšinou už potom chcú isť do zahraničia, či už na Mgr. alebo na PhD, alebo tak.

T: Ja tiež to, čo povedala Erika, to určite platí.. Ale myslím si, že dôležité je aj to, keď má niekto obavy ísť niekam, tak ten Erazmus je dôkazom, že to vôbec nie je také ťažké ako si väčšina ľudí myslí – prežiť v zahraničí, alebo zvládnuť predmety. Potom keď už to absolvuješ, tak už sa nebojíš ani takých iných vecí – obdobných a posúva ťa to ďalej – takto sa rozvíjať na takej vyššej úrovni, vždy ti zahraničie dá hrozne veľa. Takže hej, odbúra ti to stereotypné predstavy, strach… Tiež máš možnosť vidieť, že študovať sa dá rôzne a vidíš ako to chodí inde na škole.

Čo mohlo byť lepšie na samotnom Erazme?

T: Fúha. Čo by mohlo byť lepšie? Asi každého by potešilo väčšie štipendium :), no my sme to mali celkom v pohode, keďže sme boli v Poľsku, kde tie náklady nie sú také veľké. Inak nemám žiadne výhrady.

E: Predmetovo sme mali skomplikované to, že sme museli robiť predmety v inom jazyku, aby nám niečo uznali a ja – keď som chcela ostať na letný semester, som musela urobiť práve tie poľské.

Čo ste mohli vy urobiť preto aby to bolo celkovo lepšie?

T: Ja osobne asi ľutujem že som tak viac sociálne nežila. Zapísala som si jeden predmet, ktorý mi vzal strašne veľa času, ktorý som chcela urobiť, lebo keď si niečo začnem už to chcem dokončiť poriadne. Bolo to fakt náročné, mohla som robiť niečo iné – aj tak mi ho nakoniec neuznali…

Podľa čoho vlastne človek vie, že si zapísal chobotinu?

E: Nezistíš to, až kým neprídeš sem.

T: Reálne ľutujem, že som si to dala – aj áno, aj nie – áno, lebo mohla som ten čas využiť na niečo na čo by som dlho spomínala ale z druhej strany – tie hodiny boli super, lebo učiteľka bola megainšpiratívna, vedela po anglicky, bola pekná, vtipná, bolo to zaujímavé a ako a celý ten predmet bol fakt na takej vysokej úrovni. Som rada. Boli to kognitívne aspekty bilingualizmu. Viež, keď vidíš, že niektorí ľudia sú takíto mega, tiež ťa to posúva.

Napríklad som bývala s Tukyňou, čiže som sa mohla všeličo možné naučiť aj od nej, ale som na to kašlala.

A Erika?

E: Ja sa prikláňam k tomu, čo povedala Tina. Ja som bola veľakrát lenivá ísť von – najmä v zimnom semestri, lebo bola zima, mne sa nechcelo trepať. Mala som takú partiu, kde boli Gréci, Španieli alebo Nemci a u nich život začína tak okolo jednej v noci. Tým, že mne začínali niektoré povinné poľské predmety, bola som ráno lenivá vyliezť z intráku – viackrát som uprednostnila tú školu, aj keď – ono sa to nezdá :). A potom možno aj to, že som letný semester viac strávila s Tinou a viac so Slovákmi a s Čechmi – ako aby som rozvíjala tie svoje jazykové zručnosti. Ale desať mesiacov som bývala s Grékyňou – a za ten čas sa človek naučí nejaké tie základy. Takže možno toto viac využiť a ešte viac si rozšíriť obzory.

Čo vás tam prekvapilo?

T: Že intráky sú celkom slušné.

E: Že sme nemali žiadnu dotáciu na stravu. Nebola tam školská jedáleň v škole a na intráku bola normálna vývarovňa a že stravovanie tam bolo relatívne náročné pokiaľ sme si nevarili.

Čo by ste odtiaľ priniesli na Ústav sociálnej antropológie keby ste mohli?

E: Iný prístup vyučujúcich. Napríklad učitelia sú neskutočne ochotní, odpisujú na maily, stretnú sa s tebou v súkromných hodinách, nemajú problém s tým, aby mi dali privátnu hodinu – stretla som sa tak s učiteľkou, keď sa jej dalo, alebo mne – a to mimo konzultačných hodín. Pomáhala mi s projektom, zohnala mi jednu poľskú knihu k mojej diplomovke, odporučila mi svojich kolegov, zavolala im aby zistila, že či majú k tomu niečo nemajú. Učitelia mali iný prístup k študentom.

Učitelia tiež využívali internet, napr. nám učiteľka videá na YouTube. Napríklad na predmete antropológia v praxi, nám pustili úsek filmu – a mali sme v ňom hľadať nejaké aspekty antropológie – a to bolo niečo úplne iné ako je u nás napríklad na aplikovanej antropológii. Tam som pochopila, kde všade mám možnosť uplatniť sa, v porovnaní s tým, že tuto som sa toho moc nedozvedela.

Mali sme možnosť zvoliť si predmety, nemala si pár predmetov a mohla si si to viac naskladať.a U nás si napríklad z dvoch povinne voliteľných moc nenavyberáš. Tam nám do toho nikto neskákal, že či si vyberieš, tak ako tu (K: mysliac tým výberové predmety napr. z iných fakúlt). Dva príklady –  na sociológii majú vizuálnu antropológiu, kam sme chodili. Pozerali a rozoberali sa filmy – to bolo aspoň podľa mailov, ktoré sme videli, úplne iné ako u vás. Ďalší zaujímavý predmet Reading Anthropology between the Lines – tam sme brali všeličo praktické – ako môžeš využiť antropológiu pri sledovaní fajčenia, alebo či vidíš, ako sa postupne menil svet pri používaní kondómov (v súvislosti s reklamami na ne, ukážkami z filmov) alebo sme rozoberali na čo slúžia parky, geografické rozloženia miest (Sydney, New York, San Francisco – ako sú usporiadané, porovnania a pod.). Vyslovene ako to môžeš využiť v praxi…

T: Podľa mňa to nie je až také neskutočné a rozdielne. Ako ktorí, aj i u nás na ústave sú učitelia, ktorí reagujú, ktorí odpisujú.. a potom sú tam aj takí, ktorí neodpisujú.
Mne sa celkom páčilo, že využívali tie možnosti, ktoré tam mali – napr. projektor.

Čo sme si všimli obidve – nie niečo, čo by prichádzalo od učiteľov – študenti boli počas konverzačných hodín aktívni – ale nie len tak, že by povedali jednu vetu, alebo sa spýtali jednu vetu, ale dokázali rozprávať aj 5 minút v kuse. Ich reakcie boli fakt siahodlhé a neviem, čím to je… Viem, že asi treba začať od seba, ja sama aktívna nie som, ale aj keď niekto je v našej triede, tak zďaleka to nie je také, v takom rozsahu ako to bolo tam a otázka je, že prečo to tak je. Možno tam študenti berú štúdium inak.

Táto aktivita sa netýkala vyslovene iba Poliakov, takto to bolo aj na tých anglických hodinách. Celé sa to potom javí, že len my sme iní ako celý zvyšok sveta.
Predmety, ktoré spomínala Erika, boli fakt pestré, mali tam všeličo v ponuke.

Čo je lepšie u nás na ústave ako tam kde ste boli?

E: Stoličky :-D

T: Ja si myslím, že u nás na škole je fakt dobrá vec (na našej fakulte) – kredity. Za každý predmet máme 6 kreditov, čo je možno nefér, keď máš nejaký ľahký a ťažký predmet, ale na druhej strane veľa vecí to uľahčuje, teda – celkovo zapisovanie, celú manipuláciu s predmetmi. Tam sme museli naháňať kredity a toto mne ohromne vyhovuje na našej fakulte.

Myslíte, že môžete aj vy urobiť niečo (študenti celkovo, ktokoľvek, alebo čokoľvek) pre to, aby to bolo u nás podobnejšie ako tam?

E: Možno sa viac zapájať. Ale to je zasa ťažké, lebo keď ťa učiteľ vyzve, že máte nejaké otázky k tomu – to nie je ten systém ako tam. Hocičo povieš, niektorí spolužiaci na teba pozerajú ako na debila, občas – niektorých sme tak brali, keď sa viac zapájali.

T: Vieš, čo mi chýba u nás? To, že sa strašne málo prezentuje antropológia súčasne v praxi, že máme málo schein o tom, čo sa s tým dá robiť, vôbec čo sa v antropológii robí a na čo je to dobré. Berieme len nejaké články a to je všetko.

Čo by ste odkázali tým, čo možno o tom uvažujú?

E: Nech idú. A ak aj na to veľmi nemajú, nech si vyberajú nejakú blízku krajinu.

T: Hej, ak majú nejaké prostriedky pomimo a ak nemajú nejaké obmedzenia, nech idú. Myslím si, že už hoci aj tie Čechy, sú lepšie ako nič. Každopádne zažiť niečo iné, niečo nové vidieť, tak to je vždy prospešné.

Facebook Comments

comments

One Response

  1. Kassie says:

    That’s way more clever than I was expngtiec. Thanks!

Leave a Reply